Konečný dojčenie

Obsah:

{title}

Je to mesiac, kedy som kojila moje dieťa. Posledné ráno som sa naposledy posadil odo mňa a posadil som sa do postele a držal ju v náručí. Bolo to skoro, zvyšok domu spal, boli sme len my.

Opierala si hlavu o klenbu môjho pravého lakeť, jej oči sa zavreli. Omotala si prsty okolo náhrdelníka a prilepila sa na ňu. To bolo niečo, čo často robila pri kŕmení, a odvtedy to len ťažko robí. Utekla som si zadnú časť ruky cez jej tvár a potom som jej pohladila vlasy.

  • Každý dojčený je úspešný
  • Mayim Bialik: "Moja štvorročná je oficiálne odstavená"
  • Bolo to krátke krmivo a predtým, než som bol pripravený na to, aby skončila. Jasmin sa posadila a bola pripravená začať svoj deň. Znova bola vzrušená a mala dôležitejšie veci, než aby si v posteli priliekla s múmiou.

    Vyrástla v tom momente. Stala sa nezávislá tak, ako keby nebola doteraz, stala sa trochu menej mojou. Musel by som sa s ňou teraz viac podeliť. Naša vec, ktorá bola len my, skončila.

    Hovorila so mnou v jazyku svojho dieťaťa. Nevedela, že to bolo, že to skončilo.

    To bolo pred mesiacom.

    Jasmin má teraz tri starostlivo odmerané fľaše s receptom približne v rovnaký čas každý deň. Zvyčajne ju kŕmim, ale nemusím to byť ja; vzala si fľaše od mojej mamy alebo môjho manžela bez akéhokoľvek rozruchu. Bolo to len ja, kto by ju mohol podať.

    Teraz sa spája ako hodinky. Pôjde spať tak krásne, keď moja mama alebo manžel ju dali dole. Bolo to len ja, kto by ju dal do postele. Po hodinách ospalých mazov a nepotrebných krmív by zaspala v náručí.

    Jasmin stále mi niekedy hľadá mlieko, ale ona si úplne nespomína, ako sa kŕmiť, nemyslím, pretože si nie je istá, čo hľadá. Je to len nejaký inštinkt, nejaká polovica pripomínaná vec, ktorú robil. Čoskoro zabudne.

    Zabudne na hodiny, ktoré som strávil držaním ju na mňa, a zabudne na hodiny, kedy bola iba upokojená kŕmením. Zapomene, čo cíti, aké pohodlie má. A zabudnem aj na časti tohto.

    Už si nemôžem spomenúť na to, čo to bolo.

    A ja si to všetko nevzpamätám, ale pokúsim sa udržať vedomie toho, že 10 mesiacov sme s Jasmínom mali túto vec, ktorá bola len naša. Miloval som to. Milovala to. A po chvíli som to tak veľmi strašne stratil. Cítil som ohromujúci smútok a stratu. A potom som videl, že Jasmín nie je smutný alebo stratený - a ona bola stále moja.

    Základné mamičky

    Predchádzajúci Článok Nasledujúci Článok

    Odporúčania Pre Mamičky‼